Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
NAŠA DOLINA n.o.

Klecenec

Záriečie miestna časť KLECENEC

Obec Záriečie– prvá písomná zmienka z roku 1475.

Klecenec mával 32 chalúp, cca 100 - 120 obyvateľov.
V súčastnosti tu trvalo žije iba zopár rodín. Okrem osady ľudia žili aj na vzdialenejších lazoch, ktoré získali názvy podľa priezvisk svojich osadníkov : Hudákovci, Ježovci...
Klecenec je časťou obce Záriečie, ktoré má 693 obyvateľov.


 

.....mapa Klecenec - pre viac inforácií klikni na modrú bublinku na mape...


Zobraziť Záriečie osada Klecenec na väčšej

 Miesto, kde sa usídlili predkovia osadníkov je v kotline, obkolesené vrchmi: Hrbáčovec, Okočovec, Baľovec, Dúbrava. Chalupy akoby boli učupené pod týmito vrchmi, chránené pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi v akéjsi klietke – kleci. Takto podľa ústneho podania vraj vznikol názov Klecenec.


Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom.
Kvôli chudobe museli mnohí odchádzať na majere, kde často strávili takmer celý rok. Odchádzali celé rodiny s deťmi. Tieto chodili do školy na mieste, kde práve pracovali ich rodičia. (svedectvo rodiny Furovej – Kozinéch)
Na majeri si často slobodní našli svojho životného partnera. (Gajdošovci – Dodkéch a iní).Záriečie Klecenec svadba Gajdoš Dotkéch


V Klecenci žili tieto rodiny: Madala, Hudák, Furo, Repka, Chovanec, Mareček, Hedlík, Gajdoš, Gajdošík, Jancík, Bobák, Vrábel, Vodár, Ježo, Muziga, Vrba, Marcina, Bojkov, Žemlová a možno ďalší...
Takmer každá rodina mala svoju prezývku, podľa ktorej sa vedeli presne odlíšiť. Známe sú prezývky: Horních, Dolních, Hôrkéch, Karoléch, Dotkéch, Ščiefacéch, Melišéch, Periskéch, Jánošéch, Kozinéch, Sanéch, Spádový atď.

V súčasnosti je najstaršou chalupou v osade chalupa rodiny Chovancovej – Dolních.Záriečie Klecenec chalupa

„Na Vrátách“ bolo akoby centrom osady.
Ostatné chalupy ľudia kupovali v Lazoch pod Makytou, kde boli firmou pripravova-né na predaj. Zostavenú chalupu rozobrali a prenies-li na miesto určenia. Veľa rodín si takýmto spôsobom zabezpečilo bývanie.


Počas II. svetovej vojny našli v osade svoje útočisko mnohí Zariečania. Ukryli sti tu kone, kravy, prípadne iný majetok.
V „Jarku“ aj „pod Dúbravú“ mali vykopané bunkre, kde si skryli svoju poživeň. V blízkych horách operovali partizáni, ale aj Nemci. Časté boli prestrelky, obeťou ktorých boli v blízkych Stodôlkach mladí chlapci. Títo sú pochovaní v spoločnom hrobe v Záriečí. Ako front postupoval od Zubáka do doliny prichádzali ruské vojská.

 Život v Klecenci nebol jednoduchý. Napriek tomu žijúci Kleceňania spomínajú naň s láskou.

 žatva

Zuzana Marcinová s manželom pri žatevných prácach

Pokiaľ rodičia dorábali chlieb, starali sa o zabezpečenie rodiny či už chovom dobytka, prácou v hore, ženy zasa spracovaním konopí, ľanu, vlny , tkaním plátna atď. , deti chodili do školy do Mestečka a Záriečia. Najťažšie to bolo v zime, kedy malá školáčka, alebo školák sa mal brodiť dlhou cestou vysokým snehom. Ak nebolo predražené, prichádzali do školy mokrí a unavení.
„Pani učiteľka Medová ma posielala spolu s Milkou Kuchtovou zo školy skôr, aby sme neprišli domov po tme.“ povedala pani Elena Chovancová, r. Hudáková.

Obyvatelia boli technicky zdatní, k čomu ich donútili samotné životné podmienky. Napríklad u Ježov mali žrny, kde si ľudia chodili mleť obylie a neskôr zhotovili svoju malú elektráreň. Podobne pomocou vodného kolesa a neskôr dynama vyrábali vlastnú elektrinu aj na Lúčkach u Hudákov. Do samotného Klecenca bola elektrina zavedená až po výstavbe JRD a to v roku 1962. 

Ján Chovanec


 

Ján Chovanec nar. 1906 miloval ľudové piesne, ktoré rád odovzdával ďalším generáciám.V tejto jeho záľube pokračujú jeho synovia Štefan a Ján.

 


 

 

 

 

Podľa svedectva žijúcich osadníkov, bolo napriek ťažkému životu v osade veselo. Ľudia boli súdržní a navzájom si pomáhali.
Stretávali sa na omykaní peria, pri sušení ovocia, varení slivkového lekváru, kde vždy odznelo veľa povestí, príbehov, piesní. Neskôr prichádzali aj mládenci s harmonikou.

 

V Klecenci pod vedením Anny Hudákovej rodenej Šulavíkovej pôsobil „Divadelný krúžok Klecenec“.

 Divadelný krúžok Klecenec - hra Hora volá

Najčastejšie v kuchyni u Dotkôv nacvičovali tieto divadelné hry : Hora volá, Na salaši straší, Strašidlo, Ženský zákon, Nešťastná, Maryša, Záveje, Bičianka z doliny.
Masky pre hercov pripravoval pán Ondrej Miko,kulisy často zapožičali z Dohňan.
Na predstavenia ich vozil Ján Jancík.

Herci: Anna Hudáková r.Šulavíková, Božena Kuchtová r. Gajdo-šíková – Karoléch, Mária Furová – Kozinéch, Ján Jancík – Jánošéch, Jozef Furo – Kozinéch, Milan Gardoň, Mária Furová r. Gardoňová, Ján Furo – Periskový, Štefan Chovanec- Ščiefac, Ján Hudák, Božena Malinčíková r. Marečková, Štefan Vrba- Melišéch, Štefan Hudák, Juraj Martinko z Lúk, Ján Brtiš zo Záriečia, Štefan Kuchta z Bukovín, Katarína Kmošenová r. Kuchtová z Bukovín.

S hrami navštívili obce Lednica, Dohňany, Záriečie, Horná Breznica, Lysá pod Makytou.
Krátkymi vystúpeniami si uctili zavedenie elektrickej energie, poďakovali za úrodu odovzdávaním dožinkového venca pánovi Jancíkovi, ktorý bol skúseným skupinárom v JRD Záriečie atď.
Pani Anna Hudáková rozvíjala v osade aj inú verejno-prospešnú činnosť : zakladala odbor Červeného kríža, Československý zväz žien a pod.

V Klecenci vždy bolo veselo aj vďaka nadaným muzikantom.

muzika Klecenec

Muzika na svadbe

Boli nimi: Ján Furo, Ján Chovanec, Ján a Jozef Repkovci, pridali sa Pavol Gajdošík, Ján Brtiš, Jozef Boško, Pavol Fleishaker.
Neskôr si založili kapelu : „Parta hic“
Štefan Chovanec – Ščiefac, Milan Gardoň, Jozef Repka, Ján Repka, Ján Mareček, Ján Haluška. V obsadení: harmonika, klarinet, saxofón, trubka, bubon hrávali pri stavaní mája, rôznych príležitostiach, na svadbách v blízkom okolí ale aj v Zubáku, Dežericiach, Lipníku. Skúška bývala na Perisku, u Marečkov,
u Hudákov ale aj u Ježov na holohumnici.

Do kostola chodili obyvatelia Klecenca do Záriečia.

Pre starších, ktorí už nevládali prejsť sa konali popoludňajšie služby Božie „nešpory“, ktoré bývali u Furov na Perisku a neskôr u Chovancov – Dolních.

Klecenec poskytuje svoje „poklady“ aj dnes.

Jedným z nich je prameň pitnej vody, ktorý zásobuje obce Záriečie a Mestečko kvalitnou pitnou vodou. Miestny vodovod vybudovali usilovní občania svojpomocne.

 


Informátori, bývalí obyvatelia Klecenca:
Božena Dobrovičová r. Hudáková, Štefan Hudák,
Štefan Chovanec – Ščiefacéch, Elena Chovancová r. Hudáková,
Anna Repková r. Gajdošová,
Milan Gardoň, Božena Gardoňová r. Furová,
Božena Kuchtová r. Gajdošíková, Katerina Túčková r. Furová, Mária Furová, Jozef Pastorek – bývalý predseda MNV Záriečie.

 

 


 

Martin Kukučín o Klecenci

Klecenec navštívil aj Martin Kukučín, ktorý bol očarený krásou prostredia. Na Klecenec spomína.  


 

webygroup

Milan Rúfus : KTO?

Ešte raz, moji, trochu vážne.
Pochodeň dymí, kto ju zažne?
Ktože ju opäť rozsvieti?
Od detí - k veľkým - do detí.
Poraďte, kto nás rozpomenie?
Kto scelí veci rozlomené.
Kto riečku vráti dejinám.
Odpustí všetkým - jej i nám.

dnes je: 17.7.2019

meniny má: Bohuslav

podrobný kalendár


1468117

Úvodná stránka