Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
NAŠA DOLINA n.o.

postrehy a pripomienky

..... názory a postrehy z výletov

Pridať príspevok
:
:
:


 
pridané 6.4.2013 06:18:10

Keď neskoro zaseješ, slabú úrodu zebereš.

Keď v apríli hojne vietor duje, stodola sa zaplňuje.
Apríl zimný, daždivý, úroda nás navštívi.
Aprílový sneh pole hnojí, dážď požehnáva.
Aprílová a májová voda vypije víno.
Apríl v daždi, máj v kvete.
Mokrý apríl, suchý jún.

Pridať reakciu

JanoM


 
pridané 7.9.2012 11:03:55

spomienka na detstvo

Záriečská dolina, Klecenec, to sú krásne spomienky na detstvo. Mám tam korene po praslici, babka pochádzala z Klecenca, Dedko zo Záriečia, mamička Zariečanka. Prázdniny som trávila u babky v drevenici. Krásny kraj, škoda, že sa sem vraciam málo, rada by som sa tiež zúčastnila na poznávacích výletoch do okolia. Vzdialenosť a čas nedovolia.
Sú to určite požehnané stretnutia a poznatky. Bola som na jednom, pri dvoch skamenených pannách. Úžasné.

Pridať reakciu

Zuzka


 
pridané 18.6.2012 09:16:51

Leto je tu!

A stránka ešte spinká zimným spánkom.
Je to tak ťažké občas niečo pridať, aby sme vedeli, že NAŠA DOLINA žije?

Pridať reakciu

Marian Mičkalík Hoštiná


 
pridané 4.6.2012 20:27:05

Máj

Máj
Mesiac lásky
čo ľuďom tak chýba...

Stačí však úsmev často
a ruka podaná
v pravej chvíli
nahrádza mnohé
iné dotyky
čo často s láskou
skutočnou zamieňané sú.

Srdce rozonáva to čisté puto.

Veď ten kto nesklame
je priateľ
i láska pravá,
čo sprevádza
v radosti
i v tiesni.

Tak kvitni
ďalej máj,
veď lásky pravej
nastal čas...

Vaša Božena Dobrovičová - Záriečská
Vám všetkým želá dni plné lásky stále.

pridané 30.4.2012 13:44:23

Je tu máj - lásky čas.

Pozri, krásna, na tých ruží krásu,
v tom jej najkrásnejšom uzardení,
zvädne, — spŕchne, — na zem sa premení;
ale krása duše nezná času:
Pozri, drahá, jak sa hviezdy trasú,
ako blesk ich velebne sa mení,
ony zhasnú, hádam, v okamžení,
ale čistá ľúbosť nezná času:
Čas aj peknú mladosť si prisvojí;
ale duše mladistvé, milené
ani sama večnosť nerozdvojí;
zem a nebo časnosti sa bojí:
Ale duše verno spriatelené
ani sama večnosť nerozdvojí!

Andrej Sládkovič

Reakcia na príspevokpridané 23.8.2012 12:45:32

Mám pred sebou piesň, SEDAJ, SEDAJ, srdénko moje,nespomôže plakanie tvoje,nespomôže milý bože, už sú koníčky ve voze, kone, kone, koníčky vrané.
Je to údajne pieseň, kde sa v ďalších veršoch spomína NOSICKÁ SKALA. Viete ďalšie slohy? Prosím o zaslanie.

Dedkomichel@gmail.com
+DAKUJEM

pridané 15.4.2012 07:38:07

budíček

vstávame jar je tu :)

Pridať reakciu

jano


 
Reakcia na príspevokpridané 4.6.2012 20:30:34

Radosť

Milá Ľudka,
už sa teším
na ďaľšie
skvosty,
ktoré i Tvojou
zásluhou
budú oprášené
a objavené
v zákutiach
Púchovskej doliny.
Potešila by aj
návteva do Mladoňova.
Božka

Reakcia na príspevokpridané 15.4.2012 10:56:28

Pripravujeme výlety do ďalších obcí Púchovskej doliny - aby nikto nezostal bokom...
Samozrejme chceme reagovať na všetky dobré námety.
Púchovská dolina je ako dobrá studnička, ktorá má vždy dosť občerstvujúcej vodičky pre všetkých.

Reakcia na príspevokpridané 15.4.2012 10:41:42

Je pravda - stránka nám momentálne zaspala |-(
Ale už sa polepšíme:-)

pridané 1.1.2012 08:06:16

Vinšujem Vám na tento Nový rok,
aby Vám odpádel z pece bok
a z kachlí hruda,
aby vaša dzievka zostala do roka hrubá.

Do nového roka Vinšujem vám to, však viete čo, aby ste sa dostali tam, však viete kam, aby ste sa radovali s tým, však viete s kým, aby ste mali mnoho toho, však vy dobre viete čoho.

Vinšujem vám všetko šťastie v deň roku nového, nech vás pán boh ochraňuje od všetkého smutného. Vinšujem vám nový rok, aby ste mali šťastný krok, doma lásku, svornosť a všetkého hojnosť. V novom roku všetci svorne nažívajme vospolok, tak nám bude i v trápení požehnaný každý krok.


pridané 23.12.2011 11:35:23

Vinšujem Vám na tyto výročité sviatky
hodne ščascia, zdravia, hojného
božského požehnania,
na statečku rozmnoženia,
na dzecičkách potešenia,
na poli dobrej úrody,
do domu dobré príchody
a šetko, čo si od Pána Boha prajece.

pridané 11.12.2011 13:24:36

Kýčerského spievanky

V nedeľu 27.10.2011 sa v Lazoch pod Makytou zúčastnili recitátori I. ročníka súťaže "Kýčerského spievanky." Súťažili žiaci i študenti v štyroch kategóriach na počesť pásnika Pavla Kokeša Kýčerského/1856-1933/.
V I.kategórii bola prvá Barbora Bašková z Lúk s básňou od Milana Rúfusa"Večerná modlitba", druhá Adelka Žiaková z Mestečka s básňou od Ľudmily Podjavorinskej "Prosba vtáčikov" a tretia Katarína Činčurová z Mestečka s básňou od Márie Rázusovej-Martákovej "Večerný vzdych".
V II.kategórii sa ako prvá umiestnila Alžbeta Bašková z Lúk s básňou od Valérie Coxovej "Zlodej sušienok", Šimon Pekar Z Pov.Bystrice bol druhý a recitoval báseň"Dub" od Teodora Križka." Tretia bola Stanislava Janíčková z Lúk s básňou od Ľubomíra Feldeka "Telefón".
V III.kategórii bola Laura Martinková z Mostíšť prvá
s básňou "Na cestu s Pánom" od Ladislava Fričovského, druhá bola Júlia Zemančíková z Pov.Bystrice s básňou "Soľ nad zlato" od Terézie Mešťanovej a tretia bola Aneta Chrenová z Lazov p/M s básňou "O láske" od Magdalény Krajnej.
Poznámka: Poet požíval pseudonym "Kyčerský" s "Y", ale pravopis slov.jazyka uvádza "Ý".





Vianoce deťom

Tak túžobne ich čakajú
naše deti
a tíško si
niektoré želajú
nielen dary hmotné,
ale šepnú poniektoré.
"Aby ocko prácu mal,
mamička sa stále usmievala,
aby sme mali hojne na stole
i hračky všakovaké,
aby nás šetkých Boh ochraňoval".


Vaša Božena Dobrovičová _ Záriečska-

pridané 7.11.2011 08:14:43

My z doliny dúfame, že NAŠA DOLINA nebude spať zimným spánkom a opäť niečo podnikne. :-))

pridané 30.9.2011 11:08:27

Pozdravy jesene

Pozdravy jesene

Tak pomaly sa kráti čas
keď leto sa s nami lúčiť
chce pozdravmi jesene...

Tak pomaly kráti sa čas
čo spomienky nám vpísal
do dlane.

Tak sme si v lete
spomenuli na mnohé
pri potulkách prírodou,
ale minulosťou
tých čo nás predišli
odpočívať v pokoji...

Život ich často sprevádzal
krásou, ale i námahou.
No zanechali nám veľa.
Spomienky, diela a najmä odvahu
a vieru žiť!
Aj vtedy keď zdá sa,
že cesta je neschodná.

Prežili nielen
v diele umu a rúk,
ale i v spomienkach.

Tak na záver ctím a citujem:
"Všetka múdrosť je od Pána.
Vylial ju na všetky svoje diela
a na všetkých ľudí podľa svojho daru,
lebo ju udeľuje tým,ktorí ho milujú
a dáva im veselosť, radosť a dlhý život." - Z Písma- Biblie

Pridať reakciu

Vaša Božena Dobrovičová-Záriečska


 
pridané 19.9.2011 02:37:23

strezenice

poznal som velmi dobre Jaroslava Vrabla.Akosi stale neviem zabudnut na tuto osobu,bol to clovek,ktoreho som msl rad a obdivoval som ho vo viacerych smeroch...skoda,ze uz nie je medzi nami...česť jeho pamiatke

Pridať reakciu

jeho dobry kamarat


 
pridané 15.9.2011 16:14:07

otázka

Chystate sa navštiviť aj obec Mostište aj tá je predsa súčasťov Púchovskej doliny alebo ste na tuto obec zabudli?

Reakcia na príspevokpridané 15.9.2011 16:36:41

Mostište

Ďakujeme za Váš záujem. Na Mostište sme samozrejme nezabudli a radi by sme zorganizovali poznávaciu návštevu aj v tejto obci, podobne ako aj v ďalších obciach Púchovskej doliny. Práve o to nám ide, aby sme sa zvájomne poznávali a na tomto základe sa viac mali v úcte a vážili si miesto, kde žijeme.
Tento projekt sleduje viacej vecí, ktoré smerujú k rovnomernému záujmu o všetky kúty v našej krásnej Púchovskej doline a o ľudí žijúcich v nej.
V prípade Vášho záujmu, prosím kontaktujte nás aj na e-mailovej adrese info@nasadolina.sk

Pridať reakciu

administrátor


 
pridané 7.9.2011 07:03:58

Zamyslenie - Božena Dobrovičová - Záriečska

Zamyslenie

Zlatisté slnečné lúče ponúkali horúci deň septembrového popoludnia - 4.9.2011, keď sa skupina ľudí vybrala na cestu za mlynmi a mlynármi.
Prvý mlyn navštívili u Nošíkov, kde sa predstavili piesňou a boli uvítaní chlebom- veru veľmi dobrým. Pani Nošíková "posledná mlynárka v mlyne"-lebo aj učiteľkou bola, rozprávala o živote a práci v mlyne. Veru nejednu skúšku bolo treba prežiť a prežilo sa. Veď aj viera tých ľudí určite viedla k tomu, že keď za dobrým cieľom idú, tak cieľ dosiahnu. Mlynár býval biely od múky, hoc neľahkú prácu konal.
Druhý mlyn navštívili u Pečeňov, kde sa pohanka na krúpy omieľala. Keď ešte dnes žijúci potomkovia mlynárov rozprávali o prežitom živote,poznamenal jeden z účastníkov: "Veď niektorí dnešní ľudia majú podmienky ako v bavlnke."
Tretí mlyn návštevou oživili u Milkov. Taký pohľad do minulosti pri návšteve mlynov by sa veru vyrovnal i hodine dejepisu.

pridané 7.9.2011 07:02:47

Spomienky na život v Klecenci

Klecenec, Klecenec osada maličká,
sem patria moje spomienky, všetky od malička.
Tu som vyrastala, aj detstvo prežila,
tak sme si tu krásne žili, jak jedna rodina.

Tí naši rodičia si tu skromne žili,
na svojich políčkach ťažko pracovali.
Jeden druhému si radi pomáhali,
žiaľ, či radosť jedného z nich spoločne prežívali.

Všetko sa zmenilo, domy osireli,
starých majiteľov noví vystriedali.
Osada ožije len počas víkendov,
nám sa však nedá zabudnúť na tých našich predkov.

Pokračujme v tom, čo nás naučili,
chráňme si prírodu, čo nám zanechali.
Skrášľujme svoje okolie, radi sem chodievajme
a na našich predkov s láskou spomínajme.

Pridať reakciu

Božena Gardoňová, r. Furová


 
pridané 19.8.2011 14:25:04

Klecenec

Cesta do Klecenca je lemovaná z jednej strany bublajúcim potôčkom a z druhej malebnou kulisou hôr. Vlastne hory lemujú túto usadlosť akoby kolom dookola a tak sa návštevník môže cítiť akoby v náručí hôr.Hory sú nádherné, ale i tajomné a tak i tamojším obyvateľom určite učarili, život spríjemnili, ale niekedy i sťažili keď napríklad pred dvoma rokmi nastala kalamita a k vyššie položeným chalúpkam sa ľudia museli doslova "prerúbať". V lete sú hory ochotné obdarovať návštevníkov aj koším dubákov, keď si ich nazberajú. Tiež možno stretnúť srnku, či jeleňa. No pozor!!! V horách by ste uvideli i medveďa /vraj sa ich tam potuluje niekoľko/. Dokonca videli medvedicu s mláďatami.Ja som ich zatiaľ nestretla, pretože im spievam, keď sa túlam horou. Len neviem či tak pekne, alebo naopak. Nemala som tú česť to s medveďmi konzultovať...

Teraz k peknému stretnutiu , ktoré sa konalo 14.8.2011. Ľudka otvorila stretnutie na Vrátach-to akoby na námestí Klecenca. Ľudia sú v Klecenci naozaj milí a pohostinní- núkali jedlo i prípitok. Zaspievali piesne pán Milan zahral na harmonike. Štefan s Elenkou ukázali návštevníkom i pamätnú sedliacku izbu. Pán Štefan Hudák zaspomínal s ostatnými ako hrávali divadlo v réžii Anny Hudákovej a ako sa nechcel báť strašidla v hre "Na salaši straší"...Ja som si spomenula ako som sa ako dieťa bála vodníka, ktorý podľa rozprávania mal sedávať na potoku na splave. Nuž som o ňom neskôr napísala povesť v knižke"POVESTI".
Tak sme si zaspomínali na časy dávne minulé, ale svojím čarom stále prítomné.

Pridať reakciu

Vaša Božena Dobrovičová - Záriečska


 
pridané 17.8.2011 09:48:23

Klecenec

Je to veľmi krásne miesto. Nevedela som o tomto malebnom kúsku kraja v našej Púchovskej doline.
Prijatie od obyvateľov Klecenca bolo priam neuveriteľne pohostinné.
Kto v dnešnej dobe Vás pozve do svojho domu? Kto ochotne pohostí? Kto otvorí svoje srdce pre príchodzieho cudzieho človeka?
ĎAKUJEM

pridané 24.7.2011 14:49:48

Naša dolina

Dobrý nápad, čudné prevedenie stránky,
(ale aj akcií).
Som z nej akýsi zmätený. Chaos.
Na fotkách z Vydrnej som napr.
nevidel žiadnu trombitu, ... atď.
Aké sú ďalšie akcie? Kedy, kde...atď.

Nemtudom.

Pridať reakciu

Marian Mičkalík pôv. z Vydrnej.


 
Reakcia na príspevokpridané 25.7.2011 08:46:35

nemtudom

Marian, vyčkaj času, ako hus klasu......

Reakcia na príspevokpridané 24.7.2011 20:35:37

nemtudom...

Škoda, že ste neprišli... Na Slacine bolo viac trombít.
A spomínali sme aj na pôvodné trúby a ich tvorcov. Sme radi, že prišli aj výrobcovia súčasní.
A ku stránke - tá je tvorená za pochodu. Ak môžete, poraďte, ako ju vylepšiť.
Tešíme sa, že Vás téma zaujíma...

Pridať reakciu

správca


 
pridané 16.7.2011 08:12:12

Vďaka za pozvanie ku Kamenným pannám

hneď by som sa vychytila a išla, len neviem, či sa mi to podarí.
Prajem vám Božie požehnanie, pomoc a ochranu, dobré počasie, zdravie, veľa síl
a radosti.

Pridať reakciu

Ľuba


 
pridané 4.7.2011 12:30:26

posielam ešte také zamyslenie-možno aj k tým skamenelým pannám

Prečo?

Prečo si niektorí
ľudia nevedia
cestu k sebe
nájsť?

Veď majú k sebe
tak blízko
a ďaleko
zároveň?...

Sú príliš
mladí?
Či nemajú
sa radi?...
Či pýcha
bráni im?

A predsa raz...
Budeme všetci
tak veľmi
dospelí,
že budeme
spať v jednej
veľkej posteli.

A tá sa
volá zem
po ktorej
chodíme dnes
zároveň.

Božena Dobrovičová - Záriečska

pridané 4.7.2011 12:17:26

Báseň k výletu do Záriečia

Záriečie

Dedinka moja,
učupená
v tôni hôr
tíško spí.

Ráno ju
budí spev vtákov
a slnce krášli
jej rast.

Tu všetko
plynie pokojne,
aj čas.

Tak tíško,
ako tok
riečky Biela Voda
míňa sa deň...

Malebná dedinka
Bohom
požehnaná
chráni svoj
rod i poživeň.

Tam ruky otcov
a mám
dorábajú chlieb
už 535 liet.

Tak nech
rastie ďalej
do krásy
dedinka naša
a sprvádza ju
požehnanie.

Božena Dobrovičová - Záriečska

pridané 1.7.2011 21:39:29

Cesty

cesty za poznaním Púchovskej doliny majú zmysel. Okrem pohybu na čerstvom vzduchu poskytnú príjemné chvíle, poznanie okolia, oddych od všednosti dňa.
Ak bude pokračovanie, zas prídem.

pridané 1.7.2011 21:37:18

história

zaujala ma história Vydrnej z dávnych čias. Bol pekný pohľad na deti, keď sa rozbehli za stádom kozičiek na lúku pod horou. Tiež si mohli pri ohníku vypočuť povesť, ktorú prečítala Ing. Božena Dobrovičková ako autorka povesti. Oceňujem to ako užitočné po každej stránke v dnešnej dobe.

pridané 1.7.2011 21:34:32

Vo Vydrnej

ma zaujal rozhovor s pánom Hedlíkom. Toto by bolo potrebné pohovoriť mladým ľuďom aj inokedy. Zvuk trombít priamo v prírode a spev mužov boli nádherné. Chýbala mi väčšia účasť detí a mládeže.

Reakcia na príspevokpridané 11.7.2011 23:36:33

akej mládeže

Stačí sa pozrieť na počet narodených detí v posledných rokoch. Vydrná, čo sa týka počtu obyvateľov postupne zaniká v takej podobe ako ju poznáme.

Reakcia na príspevokpridané 19.7.2011 14:07:37

vo Vydrnej

ja si naopak myslím, že Vydrná vôbec nezaniká, mládeže je dostatok na počet obyvateľov. Je však potrebné mladých "podchytiť" a viesť správnym smerom. Toto jedno jediné je "problémom" vo Vydrnej.

pridané 1.7.2011 21:31:51

Poďakovanie

Srdečne ďakujem organizátorom za myšlienku usporiadať pekné podujatie vo Vydrnej. Nevšedné bolo práve to, že javiskom diania bola sama príroda. Zaujímavé boli skutočné životné príbehy jednoduchých ľudí. Zoznámil som sa s nepoznaným. Mal som si možnosť vypočuť históriu o obci, prednes trombít a spevu. Nadýchal som sa čistého vzduchu a spoznal nepoznané. Biele miesta sa dajú ospravedlniť. Do ďalšej práce prajem veľa síl.

Pridať reakciu

účastník podujatia


 
pridané 1.7.2011 21:26:41

poďakovanie

Stretnutie na Slacine vytvorilo obraz opravdovej krásy. Zvuky trombít, nádherný spev mužov a to ostatné zanechalo vo mne pohodu a oddych. Škoda, že neprišlo na takýto výlet viac detí s rodičmi. Ak budú záznamy, rada si zabezpečím

pridané 28.6.2011 13:20:33

Povesť

HADÍ KRÁĽ

Vydrnská dolina má veľa pekných lúk a zákutí. Jedno z týchto čarovných miest sa volá Pasiečka.
Rozsiahla pastvina slúžila od nepamäti pastierom oviec a dobytka. Pásli tam stáda kôz, ktoré sa živili šťavnatou trávou a aj zeleňou kríkov. Ľudia vraveli, že na lúkach neraz videli zvláštneho hada s peknou zlatom žiariacou a trblietavou korunkou na hlave. Povrávalo sa tiež, že pri stretnutí s ním šumel v tráve hlas: "Keď si človek dobrý, srdca čistého, nič sa ti nestane. Ak si srdca tvrdého a zlého človeče, tras sa! Radšej sa lúkam vyhni!"
Tajomné príbehy boli často obľúbenou témou na priadkach, či pri páraní peria, keď tetky rady spomínali na pominuté leto.
Príbehy počúval i Števko, ktorý s ostatnými mládencami prišiel na priadky spevom a muzikou dievky potešiť. Páčila sa mu Katka. Bola to švárna dievčina. Mala líčka červené ako ruža a ústa ako od malín.
Neraz si ju doberal: "Katka, Katuška, máš červené ústočká.
Vari od malín? Veď je zimný čas." Katka sa usmiala a dodala:
"Veru, Števko, donesieš mi aj maliny, keď príde čas!" Ale ostatní sa pridali: "Opatrne, Števko! Vari si nepočul, čo sa o hadovi povráva?"
Zimný čas prešiel rýchlo a prichádzajúca jar zmenila celý kraj. Všetko rozkvitlo,vtáky spievali, ľudia sa tešili z teplého slniečka a chystali sa do polí. V poli naozaj veľa roboty pribudlo. Bolo treba siať, sadiť a tiež dobytok na pašu vyhnať. Števko od rána do mrku na poli a okolo statku robil.
S Katkou sa vídavali iba úchytkom popri robote.To na ceste do poľa sa stretli, alebo pri pasení dobytka.
"A či si ty Števko na maliny zabudol?" Spýtala sa Katka v jedno utešené dopoludnie, keď leto sa o svoju moc uchádzalo
a oni sa cestou do poľa stretli. Už sa začínalo aj kosiť a seno hrabať.
"Veru,nezabudol,len počkaj,nech maliny dozrejú." Odpovedal:
"Prinesiem to,čo som sľúbil."
Čas bežal a maliny začali dozrievať. Ľudí v doline rozrušila správa,že pastiera oviec hadi poštípali. Ani sa z toho nevystrábil,ale odobral sa tam,odkiaľ niet návratu.
-Ako sa to mohlo stať?- Hútali ľudia v dedine,veď žil na lúkach,vedel sa tam obracať a dobre sa všade vyznal.No nikto
odpoveď nevedel.
Katka to tiež počula,a tak teda Števkovi pri stretnutí povedala: -Nemusíš maliny nosiť,bojím sa o tvoje bezpečie.
Števko jej však povedal: "Sľub,je sľub! Naviac sľúbil som to tebe. "
Veď Katka bola jeho srdcu veľmi blízka. Vybral sa teda v jedno malebné letné ráno na maliny. Slniečko striebrilo lúku a rosa sa trblietala ešte na steblách trávy. Pomyslel si: Za rosy ešte hadi nevyliezajú...Vykročil teda svižne hore strminou,kde rástli šťavnaté maliny.
A hľa!Malé háďa sa mu pod nohy priplietlo. Nepristúpil ho,ale radšej obišiel. Hoci to bol len plaz,nedalo mu živého tvora zahubiť,veď mu neublížil. Zrazu sa v tráve voľačo zablyslo,
zalesklo,ba až zasvietilo!
A div, divúci: Had s korukou na hlave sa pred ním na chvost
staval... Števko zatajil dych a čakal,čo sa bude diať...Aj ruky zložil k povzdychu: "Ó,Bože!" Had zapískal a blížili sa ďaľšie plazy. Nie však, aby ublížili Števkovi,ale otočili sa smerom preč
od neho. V tráve len tak šumelo.O chvíľu nastal kľud a pokoj.Števko si vydýchol s úľavou.Nabral krčah malín a keď sa zberal preč, zrazu sa mu pod nohami opäť čosi zablyslo. Pomyslel si: Hádam sa ten nevrátil? Nevrátil! Pod nohami sa
Števkovi leskol dukát. A Števko pozerá,pozerá: Veru,pravý,celý zlatom sa trblietal. Aj ho zdvihol. To sa mu hadí kráľ poďakoval, že nezabíjal háďa len tak z rozmaru.
Katke nielenže krčah malín nabral, ale aj zlatý dukát priniesol.
Povedal: "To bude na veno, keď mi rúčku dáš!..."
Keď potom porozprával, čo sa mu prihodilo, ľudia povedali: "Dobré srdce a dobré skutky sú odmenené." A tak sa aj Števkovi dobre povodilo,lebo dobré srdce mal a s Katkou tiež svorne nažíval.

Z pripravovanej knihy "POVESTI Z PÚCHOVSKEJ DOLINY"
Božena Dobrovičová - Záriečska

Pridať reakciu

Božena Dobrovičová


 
Reakcia na príspevokpridané 29.6.2011 07:24:06

Vydrná

Srdečná vďaka za povesť a aj za báseň.

Pridať reakciu

Eva - Vydrná


 
pridané 28.6.2011 11:15:26

Poďakovanie básňou.

Vydrná


Z Doliniek potôčik
dedinkou sťa stuha
strieborná sa vinie.

Ďaleká Pasiečka
si spomienky
dodnes uchovla.

Tam starká moja Zuzka
detstvo i mladosť
v práci tvrdej prežívala.

Ona i mamy ostatné
dietkam s láskou
piesne do sŕdc
vštepovali,
rozprávky rozprávali.

Vydrná,Vydrná
krásna si dedina
i dolina tvoja.

Vzácnych a múdrých
ľudí si vychovala,
aby si aj dnes
prekvitla.


S láskou

Božena Dobrovičová - Záriečska
regionálna poetka a spisovateľka

PS: Ďakujem za všetky počuté príspevky, tiež ujovi Hedlíkovi za spomienky na časy ťažké, časy vojny. Ďakujem, že žijeme v mieri. Tiež pani Ing. Ľudke Činčurovej,jej mame Zuzke a všetkým, ktorí toto podujatie zorganizovali.

Pridať reakciu

B.Dobrovičová


 
pridané 28.6.2011 08:01:34

Vydrná.

V mene všetkých nás - Vydrncov ďakujem organizátorom projektu
"Cesty za poznaním Púchovskej doliny" už len za to, že sa vôbec odhodlali takýto projekt uskutočniť. A aj keď sme boli "skúšobní" verím, že budeme ohodnotení ako najlepší hostitelia zo všetkých obcí, ktoré tento projekt zahŕňa. Ľudka, želám Vám veľa, veľa pozorných divákov!

Pridať reakciu

Eva Martišková


 
Reakcia na príspevokpridané 28.6.2011 10:21:31

VYDRNÁ

napriek tomu, že boli na výlete "prestoje" myslím, že bol pre nás obohatením. Aspoň dúfam. Chlapi nám urobili nevídané predstavenie, ktoré sa už nezopakuje, práve pre jedinečnosť prostredia a ochotu a nadšenie zúčastnených. Podobne sváko Hedlík spomínal na niektoré pohnuté úseky svojho života akoby sa mu odohrával film života priamo pred očami. To všetko bolo nenaplánované, nenacvičené a zo skutočného života. Nestihli sme všetko, lebo Vydrná je bohatá na zaujímavé miesta, ľudí a históriu. Aj touto cestou veľmi ďakujeme v mene organizácie všetkým za ochotu, pomoc, aktívne spríjemnenie spolu strávených chvíľ. Toto je cieľom.

pridané 23.6.2011 23:45:28

Milí moji poriatelia, daj vám Boh zdravia!

Dúfam že sa mi podarí v nedeľu prísť do svojej rodnej Vydrnej. Rád oprášim tatkovu trombitu, pastierske rohy, fotky a diplomy čo máme odložené a keď pôjdete do Doliniek, zastavte sa na č.107 na lipový čaj.
Budete vítaní!

Pridať reakciu

Mičkalík Jano


 
Reakcia na príspevokpridané 19.7.2011 07:10:14

Bukoviny

Bukoviny

Pešia cesta
od dediny
zavediela na Bukoviny.

Slniečko sa usmievalo,
Ľudku s ľudmi sprevádzalo.

Navštívili skalu pevnú,
kamenné panny zvanú.

To raz dávno
matka dcéry
tak strestala,
že na skalu
zmeniť ich nechala.

Pri chalúpkach
oddych nastal,
deti sa zahrali
i v kolíske pohojdali.

Dávne časy sušiareň ovocia
ľuďom pripomenuli,
veď gazdovia
ťažko žili,
ovocie na zimu sušili.

Spevom sa však osviežili
aj zahrali na fujaru
by si život spríjemnili.

Tak si minulosť
aj nedeľňajší výletníci
pripomenuli.

Božena Dobrovičová - Záriečska-Ľudka pekný vstup do časov zašlých a dávnych. Veď čas tak rýchlo beží, že už aj naša generácia sa prehupla nielen do nového storočia, ale aj tisícročia.

Reakcia na príspevokpridané 19.8.2011 13:19:38

Klecenec

Cesta do Klecenca je lemovaná z jednej strany bublajúcim potôčkom a z druhej malebnou kulisou hôr. Vlastne hory lemujú túto usadlosť akoby kolom dookola a tak sa návštevník môže cítiť akoby v náručí hôr.Hory sú nádherné, ale i tajomné a tak i tamojším obyvateľom určite učarili, život spríjemnili, ale niekedy i sťažili keď napríklad pred dvoma rokmi nastala kalamita a k vyššie položeným chalúpkam sa ľudia museli doslova "prerúbať". V lete sú hory ochotné obdarovať návštevníkov aj koším dubákov, keď si ich nazberajú. Tiež možno stretnúť srnku, či jeleňa. No pozor!!! V horách by ste uvideli i medveďa /vraj sa ich tam potuluje niekoľko/. Dokonca videli medvedicu s mláďatami.Ja som ich zatiaľ nestretla, pretože im spievam, keď sa túlam horou. Len neviem či tak pekne, alebo naopak. Nemala som tú česť to s medveďmi konzultovať...

Teraz k peknému stretnutiu , ktoré sa konalo 14.8.2011. Ľudka otvorila stretnutie na Vrátach-to akoby na námestí Klecenca. Ľudia sú v Klecenci naozaj milí a pohostinní- núkali jedlo i prípitok. Zaspievali piesne pán Milan zahral na harmonike. Štefan s Elenkou ukázali návštevníkom i pamätnú sedliacku izbu. Pán Štefan Hudák zaspomínal s ostatnými ako hrávali divadlo v réžii Anny Hudákovej a ako sa nechcel báť strašidla v hre "Na salaši straší"...Ja som si spomenula ako som sa ako dieťa bála vodníka, ktorý podľa rozprávania mal sedávať na potoku na splave. Nuž som o ňom neskôr napísala povesť v knižke"POVESTI".
Tak sme si zaspomínali na časy dávne minulé, ale svojím čarom stále prítomné.
Vaša Božena Dobrovičová - Záriečska


webygroup

Milan Rúfus : KTO?

Ešte raz, moji, trochu vážne.
Pochodeň dymí, kto ju zažne?
Ktože ju opäť rozsvieti?
Od detí - k veľkým - do detí.
Poraďte, kto nás rozpomenie?
Kto scelí veci rozlomené.
Kto riečku vráti dejinám.
Odpustí všetkým - jej i nám.

dnes je: 17.7.2019

meniny má: Bohuslav

podrobný kalendár


1468017

Úvodná stránka